Dĺžka: 24 km
Prevýšenie: 1100 m, celkovo 1909 m
Start point: Račkova dolina 889 m n.m.
End point: Račkova dolina
Jakubina: 2194 m n.m., druhý najvyšší vrchol Západných Tatier
Čas: 7:48 hod + prestávky
Podľa Jakubiny a Volovca sme pomenovali dva z našich domov, preto sme sa v priebehu leta rozhodli tieto vrcholy zdolať.
Jakubina aj Volovec sa nachádzajú v Západných Tatrách, čo tieto kopce predurčuje na neľahký výstup, zato tie najkrajšie výhľady. Vyrážali sme o 6:13 z parkoviska pri chate Orešnica po žltej značke smerom do doliny, popri potoku Račková. Cestou míňame malý tajch, kde sa ale nepristavíme vzhľadom na to, že náš čaká dlhý výstup.
Po asi 20 minútach cesty po širokom chodníku odbočíme na zelenú značku a začíname stúpať. Stúpanie vedie cez les, kosodrevinu, sem tam obchádzame popadané stromy a dúfame, že sa nikde nevynorí medveď :) Z lesa v Jamníckej doline sa ozýva rev jeleňa v ruji. Postupne sa začínajú otvárať nádherné výhľady na Západné Tatry, ktoré práve začína osvetľovať slnko. Prechádzame cez vrch Ostredok a Vyšná Magura, lezieme cez skaly, vychutnávame výhľady na všetky strany. Po 4 hodinách prichádzame na Jakubinu. Nenájdete tu žiadny kríž, ktorý by označoval vrch, zato nás tu privítali farebné vlajočky podobné tým, ktoré môžete stretnúť v horách Ázie. Z Jakubinej sú prekrásne výhľady do Račkovej a Jamníckej doliny, na masív Bystrej, Baranca a Ostrého Roháča. Hmla sa prelieva cez hrebeň a vytvára nádherné scenérie.
Po krátkej prestávke na svačinku a fotenie vyrážame ďalej smerom na Hrubý Vrch (2137 m n.m.). Tu sa chodník rozchádza - doprava pokračuje ďalej na Končistú, Klin, Bystrú. Toto si ale necháme na budúce, dnes pokračujeme strmým klesaním doľava, na Volovec. Tento chodník vedie priamo na poľskej hranici, smsky od operátora chodia jedna za druhou, oproti idúci sa zdravia "cześć", takže sa naozaj cítime ako v Poľsku. Dokonca značky sú pomenované v poľštine. Je to krásna hrebeňovka, výhľady do všetkých strán, chodník stúpa hore, potom naraz klesá dole, prekonávame ďalšie prevýšenie. Z hrebeňa sa nám tiež naskytá pohľad na Jamnické Pleso, učupené pod Ostrým Roháčom. Tento pohľad nápadne pripomína švajčiarsky Matterhorn.
Po asi 2 hodinách dosahujeme vrchol Volovec. Nachádza sa tu neuveriteľne mnoho turistov, veď predsa bol nádherný deň, preto sa tu nezdržujeme dlho. Pár fotiek, niečo na zahryznutie a vydávame sa ďalej, už na spiatočnú cestu.
Tá vedie popri Jamníckom plese, jamníckou dolinou. Cesta dolinou je zdĺhavá a menej záživná, no je to klasika v Západných Tatrách - dlhý nástup aj výstup dolinou. K autu prichádzame pred 16 hodinou, v nohách cca 24 km, úsmev na perách.